Hasičský šport na Slovensku

Rozhodol som sa, že napíšem niekoľko článkov o hasičskom športe na Slovensku. Niečo z histórie, niečo o tom ako to beží v zahraničí, niečo ako to beží u nás, nejakú analýzu a úvahu akým smerom by to malo smerovať.

Keďže som z tých mladších ročníkov, nemám možnosť pamätať si ako to bolo niekedy. Hasičský šport má bohatú históriu a množstvo, fakt veľké množstvo disciplín. Hasičský šport ako taký by som rozdelil na dva rôzne okruhy. Prvý sú sú klasické disciplíny CTIF. Hlavnými prieborníkmi týchto disciplín sú krajiny viac menej na západ od nás ako napríklad Rakúsko, Nemecko, Slovinsko, Česko, ale venuje sa im omnoho viac krajín, aj také exotické ako napríklad Japonsko. U nás sme sa mohli stretnúť tak tak maximálne s detskými disciplínami útok CTIF a štafeta. V dospeláckych disciplínach sa tomu na Slovensku už takmer nikto nevenuje, okrem družstva v Smižanoch pri Spišskej Novej Vsi. O týchto disciplínach by som niekedy neskôr napísal samostatný článok s odborníkmi, ktorí sa tomu venujú. Vo svete sa v týchto disciplínach konajú obrovskú súťaže, v Česku majú samostatné majstrovstvá republiky. Každé 4 roky sa koná Svetová olympiáda CTIF, avšak u nás to zrejme nemalo podporu, tak družstva vymzli.

Čomu by som sa chcel venovať viac, sú disciplíny hasičského športu. Tu sú zase priekopníkmi hlavne Rusi, Bielorusi, Česi, Ukrajina, Kazachstan.

Disciplíny hasičského športu sú 4:

• Výstup do 4. podlažia cvičnej veže
• Beh na 100 mcez prekážky
• Štafeta 4x100m
• Požiarný útok

O samotných disciplínach vám písať nebudem, ale radšej priložím odkaz, kde to pekne popísali naši českí kolegovia

Popis disciplín

V týchto disciplínach sa konajú každoročne majstrovstvá Sveta vo všetkých kategóriách a to:

• dorastenci (13-18 rokov)
• dorastenky (13-18 rokov)
• juniori (19-23 rokov)
• juniorky (19-23 rokov)

Tieto mládežnícke majstrovstvá sa v posledných rokoch konajú spoločne, napríklad v roku 2014 v Českých Svitavách a v roku 2015 v Bieloruskom Grodne.

Samostatne sa konajú majstrovstvá:

• ženy
• muži

Ktoré sa konali napríklad v roku 2014 v Kažašskom meste Almaty, v roku 2015 v Ruskom meste Petrohrad.

Vačšina krajín (možno aj všetky) majú svoje regionálne a republikové súťaže. Krásnym príkladom ako sa to má robiť môžu byť naši susedia z Česka, ktorí organizujú všetky postupové kolá (okres, kraj, republika) tak ako profesionálni hasiči tak i dobrovoľní. Dovolím si povedať že niektoré okresné kolá tam sú na vyššej úrovní ako naše majstrovstvá Slovenska dobrovoľných hasičov a o krajských ani nehovorím. Prečo je to tak. Odpoveď by sme museli hľadať asi niekoľko rokov dozadu.

Väčšinu vecí poznám len z rozprávania, kedže ešte keď to naozaj fungovalo, mal som len pár rôčkov. Ale tak v skratke. Ešte keď sme spolu fungovali ako Československo, boli sme všetci na jednej úrovni. Behávali sa stovky, štafety 4x100m, kde na prvom úseku bolo okienko, na poslednom sa prenášal hasiaci prístroj. To si pamätá snáď každý z tých starších. Rozprávajú o tom hlavne ľudia z obcí a miest kde sme dostali niektoré z kôl Slovenskej ligy v hasičskej stovke. Spomínajú ako to niekedy behávali a potom sa to zrušilo a vymizlo z povrchu Slovenska. Mnoho DHZtiek má ešte kdesi v garážach odložené prekážky, kladinu, barieru, okno.

Po rozdelení, keď sa Slovensko osamostatnilo, prišla obrovská zmena. Prečo to neviem, ale rád by som vedel. Naši funkcionári tieto disciplíny zrušili, resp. zmenili na niečo iné, čo vo svete zrejme nemá obdobu. Beh na 100m cez prekážky sa zmenil na prebor jednotlivca na 60m úplne bez prekážok. Štafeta 4x100m sa zmenila na 8x50m, kde je dnes asi hlavnou úlohou vedieť zapájať hadice do seba. Je dosť veľkou hanbou, že ešte aj deti plameňa majú v štafete prekážky ktoré musia prekonávať (1. úsek rebrík, preskok, podliezanie), ale dospelí nie. O tomto radšej medzinárodne ani nekomunikujeme, lebo veľmi by sme sa hanbili. Požiarný útok sa skrátil o jednu B hadicu a povolilo sa mať položenú savicu na zemi mimo základne.  Zrejme boli toho názoru, čo najviac veci ulahčiť, čo sa možno niekomu páčilo, ale zároveň tým pochovali akúkoľvek konkurencieschopnosť Slovenska s ostatnými krajinami. Tí ľudia zrejme ešte sedia v rôznych výboroch, a krvopotne bojujú za to, aby sa Hasičský šport nepodarilo vrátiť.

Hasičský šport sa podarilo zachovať aspoň u profesionálnych hasičov, aj keď vieme, že nieje možné porovnávať športovca, ktorý sa začína venovať stovke a veži v 20tke a športovca ktorý s tým začína v 6 rokoch ako prípravkár v behu na 60m cez prekážky.

Dosť veľkým negatívom je podľa mňa aj organizovanie postupových kôl každý druhý rok, dokonca si pamätám situáciu keď dorastenci mali majstrovstvá Slovenska až o tri roky, odvtedy sa konajú spoločne s dospelými.

Aby som nebol len negatívny. Za ten čas aj niečo prinieslo hasičskému športu. A to združovaním kvalitných súkromných líg v požiarnom útoku, ako napríklad VHSL, SMHL, RHLS, SSHL, THHL, ZSHL, NHL a iné. Každoročné organizovanie Slovenského superpohára.

Čo sa týka hasičskej stovky, svetlá nádej nastala asi pred 8 rokmi keď v Poprade vďaka veľkej iniciatíve Vladimíra Suržina sa začali konať každoročné Majstrovstvá Slovenska v hasičskej stovke dobrovoľných hasičov.

Pred necelými 4mi rokmi sme prišli s myšlienkou založiť dlhodobú súťaž v tejto disciplíne a tak vznikla Slovenská liga v hasičskej stovke. Vtedy sme dúfali že sa to dostane medzi širokú verejnosť, a časom sa to vráti do postupových kôl. Avšak boli to až príliš krásna predstava. A presadzovanie tejto disciplíny nedostalo až takú podporu. Viac o lige napíšem v samostatnom článku.

V posledných dvoch rokoch sa podarilo založiť aj reprezentáciu dobrovoľných hasičov, Slovenskú ligu v 60tkách a jeden ročník ligy v hasičskej veži. Avšak na tú nemáme dostatočné podmienky, resp. organizátorov. A zatiaľ každoročne sa konajú aj Majstrovstvá Slovenska v hasičskej veži dobrovoľných hasičov.

Toto bol môj názor. Pred niekoľkými týždňami ste možno niektorí postrehli dotazník, ktorý obsahoval rôzne názory na hasičský šport. V najbližších dňoch sa ho pokúsim spracovať a napísať o tom nejaký ten článoček.

Toto bolo v krátkosti opísané čo je hasičský šport a kde to u nás na Slovensku zlyhalo. Môžno je na každom z nás aby nám to nebolo jedno a snažili sa to posunúť niekam ďalej.