Rozvoj hasičského športu 1. časť

Vždy je ťažké začať. Tak ako písať tento článok, tak aj začať robiť niečo, čo by mohlo priniesť pozitívne zmeny do budúcna. Dnes by som chcel napísať môj pohľad a názor na súčasný stav hasičského športu, zhodnotiť kde sú pretrvávajúce chyby a ako by malo smerovať do budúcna.

Keďže sa hasičskému športu venujem niekoľko, nie obyčajných rokov, mám možnosť zhodnotiť všetko od prípravy tých najmladších až po reprezentáciu.

Niekedy skôr som napísal článok o hasičskom športe, aké má disciplíny vo svete. Dnes by som sa chcel zamerať len na Slovensko. Mnohí hasičský šport porovnávajú práve s Českom, čo vyplýva hlavne z toho, že kedysi sme boli jednou krajinou, teda rovnaký štart a po rozdelení sme si šli každý svojou cestou.  Česi budovaním a rozvojom a my žiaľ rušením. Minulosť už nezmeníme to je fakt, ale meniť budúcnosť môžeme. Žiaľ ale zlyháva to aj pritom. Dobrovoľných hasičov na Slovensku zastrešuje jedna organizácia a tou je Dobrovoľná požiarna ochrana, ktorá si v komunite hasičského športu medzičasom vybudovala nie príliž dobré meno. Možno aj právom, ale len čo sa týka hasičského športu. Keďže hasičstvo nie len šport, ale aj zásahovo preventívna činnosť, ktorá sa za posledné roky posunula míľovými krokmi vpred. Či už nákupom automobilov Iveco Daily, protipovodňových vozíkov. Repasovali sa tatry. Plošné rozmiestnenie síl bolo rozdelené do skupín, podľa ktorých dostávajú financie na doplnenie vybavenia hasičských zbrojníc. Sú to obrovské investície, ktoré neprišli samé. Za to patrí DPO SR fakt obrovská vďaka a poklona.

Ale pri tom sa fakt na dlhé roky zabudlo na výchovný charakter, rozvoj a podpora mládeže a hasičského športu. Ale aj keby zabudlo, to by nevadilo až tak ako je nevôľa posunúť niečo v tomto smere vpred. Zvaľovať sa to na jedinú organizáciu nedá. Všetko je o ľuďoch v jej štruktúrach. Ľudia, ktorí o takýchto veciach rozhodujú, buď nemajú rozhľad, alebo len nechcú počuť o nejakých zmenách. A ľudia, ktorí sa do takýchto veci vyznajú, alebo o tom majú aspoň prehľad nemajú možnosť do toho ani len niečo povedať. Raz som mal možnosť zúčastniť sa komisie mládeže v našom okrese a pri návrhoch zaradenia iných disciplín, by vás s tým najradšej vyrazili cez zavreté dvere. Na druhej strane sú aj ľudia, ktorí napredovať chcú, len takých je pri rozhodovaní málo. Problém je v tom, že o hasičskom športe a zásahovo preventívnej činnosti rozhodujú tí istí ľudia. Kým sa nezaložia dve nezávislé komisie, ktoré budú rozhodovať o svojich činnostiach nezávisle, zmenu ani v najbližších rokoch nevidím. Komisia športu by mala mať na starosti všetky aktivity od plameňov, postupové a republikové kolá až po reprezentácie. Taktiež ľudia v týchto komisiách by mali byť len tí, ktorí  „majú k tomu čo povedať“.

Zameral by som sa aj na každú kategóriu, kde vidím klady a mínusy na aktuálnom stave.

Mládež od 8 do 16 rokov sa venuje pár disciplínam z ktorých asi najväčšie zastúpenie majú disciplíny CTIF ktorá má disciplíny útok CTIF a štafetu, a druhou takou skupinou tzv. „hra plameň“ ktorá ma disciplíny štafetu 5x30m, útok požiarných dvojíc a uzlová štafeta . Okrem toho sa v niektorých častiach Slovenska vykonáva malý požiarny útok a posledné roky postupne svoje meno buduje aj disciplína 60m cez prekážky, ktorá žiaľ nemá podporu zo strany funkcionárov DPO.

Môj názor je taký že deti to majú fakt pestré, disciplíny CTIF sú zosúladené s medzinárodnými pravidlami.  Ale celý ten proces postupových kôl vyzerá ako čo najjednoduchšie, pripraviť a vybrať družstvo na konanie na medzinárodnú olympiádu, ktorá sa koná každé dva roky. Čiže sa súťaži len v tých dvoch disciplínach a len každé dva roky. Deti strácajú motiváciu na sebe pravideľne pracovať keďže majú každý druhú hluchý rok. Taktiež pri takomto systéme sa zrejme moc nepočíta do budúcna, teda podľa mňa systém výchovy nie nastavený dobre, keďže po skončení plameňa sa plošne nepracuje ďalej na disciplínach CTIF, s ktorými sa pri tejto mládeži začne. Prejsť sa dá v podstate len na požiarné útoky, v ktorých sa až na pár okresov v plameni  nesúťaží.

Môj názor je taký že postupový systém by mal prebiehať každý rok (okres, kraj, republika). A to v disciplínach minimálne útok CTIF, štafeta CTIF, požiarný útok a 60m cez prekážky ščítacím systémom. Tým sa zabezpečí súťaživosť vo viacerých disciplínach a je zabezpečená lepšia príprava mládeže do budúcna.

Postupovať na olympiádu CTIF by sa malo z kvalifikačnej súťaže, v týchto dvoch disciplínach, buď zo všetkých prihlásených družstiev, alebo podľa kvalifikačného kľúča. Musí však byť zabezpečené zúčastnenie sa viacerých družstiev aj z jedného okresu, keďže sa už stávalo že o budúcom majstrovi sa rozhodovalo už na okrese.

Veľa detí (nie všetky) po skončení plameňa so svojou kariérou skončí, pretože nájsť si miesto niekde v zabehnutom družstve v požiarnom útoku je problém. A po individuálnej stránke bez disciplín 60m alebo 100m cez prekážky niesu. Takto by boli deti všestrannejšie  zamerané a pripravené.

Ako všetko ostatné, aj toto padne asi hneď na prvej otázke a to sú financie. Osobne si dovolím povedať, že na takéto účely peniaze sú a nieje ich málo. Problém je len v tom že nikto sa ich nesnaží získať. Celá táto kategória sú deti. Na deti,  rozvoj mládeže a športu je vyčlenené veľké množstvo finančných prostriedkov z rôznych grantov, VÚC, CVČ, školy a školské krúžky, spolupráca s ministerstvom školstva a športu. Začiatky sú vždy ťažké ale nikde nieje povedané že hneď prvé ročníky by sa muselo už na okresných kolách bežať na tartanových dráhach na profesionálnych prekážkach. Z vlastných skúseností môžem povedať, že výroba kladiny, víde na pár desiatok eur.

Myslím si že zmena na takýto systém by neuviazla vo financiach a materiálno-technickom vybavení, ale na osobných záujmoch ľudí, ktorí by o takýchto veciach mohli rozhodnúť.

Vidím že to čo som napísal je dlhé a tak si niečo nechám aj na pokračovanie. Nabudúce sa zameriam na dorast a dospelých, a zrejme aj o reprezentácii, keďže ako dorastenecký reprezentačný tréner mám k tomu čo povedať. Či sa napísaním takéhoto článku niečo priamo zmení neviem. Možno sa viacerí nad tým zamyslia, možno prídu nové nápady a možno oveľa lepšie, každopádne sa to možno posunie niekam ďalej.

Marek Šebest